Kojenie a laktácia

Prečo je kojenie dôležité?

Materské mlieko sa oprávnene nazýva „tekutým zlatom“. Obsahuje tuky, cukry, bielkoviny, minerály a vitamíny, no okrem toho aj oveľa viac. Ide o živú tekutinu s obsahom bioaktívnych látok a živých buniek. Predstavuje ideálnu výživu pre bábätko počas prvých šiestich mesiacov života. Význam dojčenia zdôrazňuje aj Svetová zdravotnícka organizácia a odporúča, aby dieťa bolo v tomto období kŕmené výlučne materským mliekom. Následne odporúča pokračovať v dojčení až do veku dvoch rokov alebo aj dlhšie, pričom sa do jedálnička dieťaťa postupne pridáva pestrá rodinná strava.

Zloženie materského mlieka a jeho význam

Dojčenie (nesprávne tiež kojenie, z českého výrazu kojení) sa považuje za najekonomickejší a zároveň najekologickejší spôsob výživy dieťaťa.

Materské mlieko je zložené presne podľa potrieb dieťaťa. Obsahuje rastové a antiinfekčné faktory, je mikrobiálne vyhovujúce a zároveň poskytuje ochranu pred infekciami, alergiami a civilizačnými ochoreniami. Často býva označované tiež ako „elixír múdrosti“ pretože pozitívne ovplyvňuje vývoj mozgu. Má vždy správnu teplotu, je čerstvé a nevyžaduje žiadnu prípravu. Dojčenie je tiež menej finančne náročné než umelá mliečna výživa.

Od 16. týždňa tehotenstva začína v prsníkoch tvorba kolostra, známeho aj ako mledzivo. Po pôrode je jeho množstvo dostatočné na pokrytie potrieb novorodenca. Má hustú konzistenciu a smotanovožltú farbu, pričom obsahuje vitamíny A, E a K. Tento koncentrovaný pokrm je plný obranných látok. Po pôrode placenty klesá hladina progesterónu, pričom prolaktín stúpa, čo stimuluje tvorbu materského mlieka. Produkcia materského mlieka sa medzi 36. a 96. hodinou po pôrode podstatne zvyšuje.

Prečo je kolostrum pre vaše bábätko také dôležité?

Kolostrum je pre bábätko veľmi dôležité vďaka svojej ochrannej funkcii. Obsahuje veľké množstvo antimikrobiálnych látok a protilátok, ktoré pomáhajú dieťaťu v boji proti infekciám a zároveň podporujú dozrievanie čriev a prospešnú mikroflóru.

Taktiež podporuje vylučovanie smolky, vďaka čomu sa znižuje riziko vzniku novorodeneckej žltačky. Vysoký obsah proteínov a aminokyselín prispieva k udržiavaniu hladiny cukru v krvi. Kolostrum je bohaté na minerály a vitamíny A, E, K, a obsahuje aj rastové faktory. V kolostre nájdeme aj 10 – 15 % kmeňových buniek.

Kolostrum pre bábätko je veľmi dôležité vďaka svojej ochrannej funkcii. Obsahuje množstvo antimikrobiálnych látok a protilátok, ktoré pomáhajú dieťaťu bojovať proti infekciám a zároveň podporujú dozrievanie čriev a prospešnú mikroflóru. 

Taktiež podporuje vylučovanie smolky, čo znižuje riziko vzniku novorodeneckej žltačky. Veľké množstvo proteínov a aminokyselín pomáha pri udržiavaní hladiny cukru v krvi.

Kolostrum má vo svojom zložení veľa minerálov, vitamíny A, E, K a obsahuje aj rastové faktory.

Zároveň v ňom nájdeme 10 – 15 % kmeňových buniek.

Výhody dojčenia pre dieťa

Vyžaduje sa členstvo

Pre prístup k tomuto obsahu musíte byť členom.

Zobraziť úrovne členstva

Kolostrum a materské mlieko pozitívne ovplyvňujú imunitný systém dieťaťa a podporujú zdravú mikroflóru čreva a slizníc.

Vďaka antibakteriálnym a antivírusovým faktorom materské mlieko prispieva k nižšiemu výskytu gastrointestinálnych a respiračných ochorení, zápalov stredného ucha a močových ciest.

Dojčenie je najúčinnejšou prevenciou alergických ochorení, civilizačných problémov a rakoviny v neskoršom veku. Nutričné programovanie, ktoré je spúšťané jedinečným zložením materského mlieka, zabezpečuje nižší výskyt obezity u dojčených detí a v dospelosti aj nižšie riziko metabolických, civilizačných a nádorových ochorení.

Ľahko stráviteľné materské mlieko zabezpečuje, že dojčené deti sú pokojnejšie, majú menej tráviacich problémov a menej bolesti bruška.

Unikátne zloženie materského mlieka sa mení nielen počas dňa, ale aj v priebehu dojčenia a dokonca počas jedného cyklu dojčenia, aby presne zodpovedalo potrebám dieťaťa. Pomer všetkých zložiek v materskom mlieku sa kvalitatívne aj kvantitatívne prispôsobuje potrebám bábätka.

Je potrebné dopĺňať len vitamíny D a K, podľa odporúčaní pediatra.

Dojčenie ovplyvňuje správny vývoj tvárového svalstva a sánky dieťaťa.

Riziko syndrómu náhleho úmrtia novorodenca (SIDS) je nižšie u dojčených detí.

Dojčenie významne podporuje emocionálnu a citovú väzbu medzi matkou a dieťaťom – je to viac ako len kŕmenie, je to aj vzťah.

Viaceré štúdie ukazujú na prínos dojčenia pre psychomotorický vývoj a výšku IQ dieťaťa.

Výhody dojčenia pre matku

Dojčenie je praktické, pretože materské mlieko je dostupné vždy a všade, má správnu teplotu a je v primeranom množstve. Šetrí čas na prípravu mlieka aj peniaze. Dojčenie má pre matku množstvo zdravotných benefitov. Maternica sa dojčením po pôrode rýchlejšie zavinuje do pôvodného stavu a matka má menej krvných strát. Dojčenie znižuje riziko rakoviny prsníkov a vaječníkov, má pozitívny vplyv na prevenciu osteoporózy a pomáha matke ľahšie sa vrátiť k pôvodnej hmotnosti. Čím dlhšie žena dojčí, tým väčší pozitívny efekt má dojčenie na zdravie. Pozitívny vplyv dojčenia je závislý od dávky – teda čím viac dojčenia, tým lepšie.

Dojčenie podporuje emocionálnu a citovú väzbu medzi matkou a dieťaťom, pretože dojčenie je vzťah.
Pri exkluzívnom dojčení, keď dieťa prijíma výhradne materské mlieko a nevynecháva sa nočné dojčenie, je dojčenie aj dočasnou metódou antikoncepcie.

Výhody dojčenia pre spoločnosť

• Dojčenie je z ekonomického aj ekologického hľadiska najvýhodnejšie: materské mlieko je vždy čerstvé, má primeranú teplotu, nevyžaduje si žiadnu prípravu a odpadá aj starostlivosť o fľaše a cumlíky.
• Šetrí suroviny aj energiu.
• Nevytvára žiaden odpad, preto je dojčenie šetrné k životnému prostrediu.
• Vďaka tomu, že znižuje výskyt ochorení, dojčenie znižuje aj náklady na zdravotníctvo.

Dojčenie je investíciou nielen do zdravia detí a žien, ale aj celej spoločnosti. Ženy v dnešnej dobe túžia dojčiť, ale často sa stáva, že nedostanú správne informácie o dojčení, alebo musia prekonávať rôzne prekážky. Pomoc, poradenstvo a podporu ženám pred pôrodom, po pôrode a počas celej doby trvania dojčenia poskytujú laktačné poradkyne – teda poradkyne pri dojčení.

Poradkyňa pri dojčení (laktačná poradkyňa) je certifikovaná osoba, ktorá poskytuje tehotným ženám alebo matkám podporu pri dojčení, usmerňuje ich v technikách dojčenia a pomáha riešiť konkrétne problémy počas celej doby trvania dojčenia.

Základné piliere úspešného dojčenia

Tvorba materského mlieka – ako funguje a čo naozaj pomáha

Tvorba materského mlieka sa v mliečnych žľazách ženy začína už od 16. týždňa tehotenstva v dôsledku hormonálnych aj fyziologických procesov. V tomto období si matka môže všimnúť zväčšovanie a napĺňanie prsníkov. Počas druhého trimestra sa zvyšuje hladina hormónu prolaktínu, ktorý je zodpovedný za produkciu mlieka, no progesterón tento proces ešte tlmí. Po odchode placenty dochádza k rýchlemu poklesu progesterónu, čím sa spustí intenzívnejšia tvorba mlieka v prsníkoch.

Samotná veľkosť pŕs však nemá vplyv na produkciu materského mlieka. Väčšie prsia majú viac tukového tkaniva, ale nie viac mliečnych žliaz, čo znamená, že veľkosť pŕs tvorbu mlieka neovplyvňuje. Pre úspešnú tvorbu mlieka je nevyhnutný skorý kontakt matky a dieťaťa „koža na kožu“ bezprostredne po pôrode. V prípade, že sa tento kontakt nedá uskutočniť hneď, treba ho zrealizovať čo najskôr. 

Počas kontaktu „koža na kožu“ sa novorodenec môže sám prisať na prsník. Dojčenie počas prvých dní po pôrode zohráva zásadnú úlohu pri jeho úspešnosti. Vyprázdnenie mliečnych alveol novorodencom hneď po pôrode významne podporuje tvorbu materského mlieka. Tvorba mlieka funguje na základe dopytu – čím častejšie sa dieťa prisáva a čím viac mlieka spotrebuje, tým viac sa ho vytvára.

Ako na to?

• Základom je kontakt „koža na kožu“.
• Bábätko je potrebné prikladať na prsníky čo najčastejšie, pretože čím väčší je dopyt, tým vyššia je ponuka. Ak dieťa pravidelne vyprázdňuje prsníky a pije viac mlieka, tvorba mlieka sa zvýši.
• Na podporu laktácie sa tradične využívajú byliny ako senovka grécka (Trigonella foenum-graecum) a benedikt lekársky (Cnicus benedictus). Tieto byliny by sa však nemali užívať bez konzultácie alebo preventívne. Vhodné je poradiť sa s laktačnou poradkyňou, ktorá pomôže odhaliť príčinu problémov s tvorbou mlieka.

Základné otázky o dojčení

a) Kedy mám dojčiť?

Bábätká sa líšia svojou telesnou stavbou, tempom rastu, fyzickým i psychickým vývojom, ale aj temperamentom a povahou. Preto majú prirodzene rôzne potreby. Odporúčania, ktoré stanovujú presné intervaly dojčenia, sa dnes považujú za zastarané a nezohľadňujú individuálne potreby dieťaťa.

Dojčenie na požiadanie znamená sledovať signály bábätka a reagovať na ne. Prsník by sa mal ponúknuť v momente, keď sa dieťa javí ako nepokojné. Časom sa naučíte rozpoznať, kedy bábätko signalizuje potrebu dojčenia – či už z hladu, smädu alebo z iného dôvodu.

 

Ako sa to prejavuje?

• Bábätko sa začne mrviť, otáčať hlavu, otvárať ústa a sliniť.
• Môže tiež vyplazovať jazyk, oblizovať si pery a následne aj ruky, ktoré sa snaží dostať do úst. Ak sa mu to podarí, začne ich sať ako prsník.
• Otvorí ústa a hľadá prsník – niekedy dokonca naráža ústami do rôznych predmetov v snahe prsník nájsť.

Tieto signály sa objavujú aj vtedy, keď má bábätko zavreté oči, preto je dôležité nečakať, kým sa rozplače. Plač už predstavuje oneskorený prejav záujmu o dojčenie – ak je dieťa plačúce a frustrované, nemusí sa vám ho podariť priložiť na prsník.

b) Ako dlho má byť bábätko na prsníku?

Keďže každé dieťa je úplne iné, neexistuje pri dojčení niečo také ako priemerná dĺžka dojčenia. Celkový interval dojčenia môže trvať od pár minút až po niekoľko hodín. Niektoré matky dokonca poznajú takmer kontinuálne dojčenie, ktoré je prerušované iba krátkymi úsekmi spánku – a to je úplne v poriadku.

Zatiaľ čo niektoré bábätká na prsníku hltajú ako o život, iné pijú úplne pomaly. Ďalšie bábätká potrebujú veľa „dudlovať“, pretože satie bábätka na prsníku napĺňa nielen potrebu hladu a smädu, ale aj rôzne ďalšie potreby. Sú aj také, ktoré sa len napijú a hneď prsník pustia. Všetky tieto prípady sú úplne bežné a ich výskyt sa môže časom, vývinom alebo podmienkami, ako je napríklad choroba, meniť.

c) Koľko mlieka má novorodenec vypiť?

U dojčených detí je úplne zbytočné zaťažovať sa predstavami o konkrétnom množstve materského mlieka vypitého v mililitroch. Každé bábätko má iné potreby, inú počiatočnú váhu, iný temperament – je jednoducho iné. Preto sa netrápte žiadnymi tabuľkami a dojčite toľko, koľko vaše bábätko potrebuje.

Ak by ste chceli vedieť približné množstvo mlieka, ktoré vaše dieťa vypije, môžete sledovať tzv. pauzu v brade. Tá vám môže napovedať, ako výdatne sa bábätko dojčí.

d) Aká je správna technika dojčenia?

Dojčenie neprebieha úplne automaticky, a preto je nevyhnutné naučiť sa základné zručnosti. Technika dojčenia sa skladá z dvoch kľúčových prvkov – správneho prisatia a polohy bábätka.

 

Ako na to?

Bábätko prikladáme vždy k prsníku, nikdy nie prsník k bábätku. Pohybovať treba celým telíčkom bábätka, nie iba jednotlivými časťami jeho tela.

Prsník uchopíme rukou tak, že dlaň a prsty sú umiestnené pod prsníkom, zatiaľ čo palec leží na vrchnej strane – ruka tým vytvára tvar písmena C. Dvorec sa nesmie dotýkať ani prstov, ani palca.

Druhá ruka matky podopiera hlavičku bábätka – prsty tvoria vankúšik pod líčkom, pričom hlavičku pevne držia. Bradavkou jemne krúživým pohybom prechádzame po perách bábätka – tým sa spustí hľadací reflex: bábätko otvorí ústa a začne bradavku hľadať. Čím širšie bábätko otvorí ústa, tým väčšia je šanca na správne prisatie. Ak sa to nepodarí, nie je to problém – bábätko treba priložiť vtedy, keď má ústa otvorené čo najviac.

Keď bábätko otvorí ústa, matka ho priloží na prsník čo najhlbšie tak, aby v ústach malo nielen bradavku, ale aj dvorec. Bradavka by mala smerovať k hornej pere a hornému podnebiu. V ústach by malo mať bábätko čo najväčšiu časť dvorca, bradu hlboko zaborenú v prsníku a nos čo najďalej od prsníka. Tento spôsob prisatia sa nazýva asymetrické prisatie, pretože bradička a dolná pera bábätka pokrývajú väčšiu časť prsníka a dvorca ako horná pera.

Dôležité je, aby bola hlavička bábätka mierne zaklonená – vtedy bradavka prirodzene smeruje k podnebiu úst bábätka. Ak je bábätko prisaté a nechce prsník pustiť, nikdy ho nevyťahujte násilím, aby nedošlo k poraneniu bradavky. Vhodné je jemne vložiť malíček do kútika úst – uvoľní sa podtlak a prsník možno ľahko vybrať.

Plytké prisatie, pri ktorom má bábätko v ústach iba bradavku bez dvorca, môže viesť k bolesti bradaviek, ich poškodeniu a zároveň aj k zníženej tvorbe mlieka.
Bolesť by sa nemala objaviť ani počas dojčenia, ani po ňom. Ak sa predsa len objaví, ide pravdepodobne o chybu v technike dojčenia a o nesprávne prisatie. V takej situácii je najlepšie obrátiť sa na poradkyňu pri dojčení.

 

Pri správnom dojčení platí:

• Bradavka by nemala bolieť ani byť poranená – nemali by sa objaviť ranky a farba bradavky by sa nemala meniť. (Aj keď bradavka vyzerá vizuálne v poriadku, no bolí, je potrebné konzultovať to s lekárom alebo laktačnou poradkyňou.)
• Mlieko by počas dojčenia nemalo tiecť z kútikov úst bábätka. Takýto únik môže naznačovať, že bradavka nie je dosť hlboko v ústach alebo sú medzi ústami a prsníkom medzery.
• Nemali by byť počuteľné cmukajúce zvuky – tie signalizujú nesprávne prisatie.
• Pauza v brade by mala naznačovať, že bábätko prehĺta. Počas dojčenia bábätko nielen pije, ale aj saje, dudluje a oddychuje.„…pauza v brade“ je vlastne opis toho, ako vyzerá prehĺtanie mlieka u bábätka.

Počas dojčenia možno pozorovať tieto fázy:

1. Satie – bábätko vykonáva viditeľné sacie pohyby.
2. Pitie (pauza v brade) – brada bábätka klesne a po prehltnutí sa vráti späť.
3. Odpočinok – ide o chvíle, keď bábätko oddychuje bez aktivity.

Rozhodujúce je, aby prisatie bolo správne a bábätko skutočne prijímalo materské mlieko.

e) Ako poznám, kedy bábätko skutočne pije?

Nie je vždy jednoduché zistiť, či bábätko na prsníku skutočne pije materské mlieko. To, že má v ústach prsník a robí sacie pohyby, ešte neznamená, že pije. 

Keď bábätko pije, má ústa otvorené doširoka, brada klesne a zostáva poklesnutá počas napĺňania úst mliekom. Po prehltnutí sa brada zastaví a potom sa vráti späť hore. Táto pauza v brade počas dojčenia znamená, že bábätko má v ústach mlieko. Čím dlhšia je pauza, tým viac mlieka bábätko vypilo.

Ak bábätko saje, ale pritom nepije mlieko, jeho brada sa pohybuje rýchlo a bez pauzy – znamená to, že sa síce snaží získať mlieko, ale bez úspechu.

Pri posudzovaní toho, či bábätko naozaj pije, je vhodnejšie sústrediť sa na pauzu v brade než na čas, ktorý bábätko strávi na prsníku. Určovanie časových limitov, ako je 10, 15 či 20 minút na každej strane, nie je nápomocné.

Bábätko, ktoré pije efektívne, môže byť na jednej strane napríklad 15 minút bez prestávky a druhú stranu už nebude chcieť. Naopak, bábätko, ktoré saje, ale nepije, môže zostať hladné aj po dlhšom dojčení.

Na dojčenie bábätko netreba budiť – dobre dojčené dieťa sa zobudí samo, keď bude hladné.

f) Ako vyzerá močenie a stolica dojčeného bábätka?

Novorodenec začína močiť zvyčajne do 24 až 48 hodín po pôrode. Jeho moč býva číry alebo svetložltý. Počas prvých dní sa môže objaviť aj svetloružový až tehlovočervený odtieň moču – je to spôsobené kryštálikmi solí kyseliny močovej, ktoré sa počas tehotenstva uložili v obličkách. Ak je bábätko správne dojčené, tento červený odtieň čoskoro vymizne. Pri dostatočnom príjme materského mlieka by malo bábätko za 24 hodín pomočiť 6 až 8 plienok.

Prvú stolicu bábätko vylúči obvykle do 24 hodín po pôrode, ak sú črevá prechodné – ide o tzv. smolku. Táto stolica má čiernu, dechtovitú a mazľavú konzistenciu a objavuje sa počas prvých 2 až 3 dní. Pri správnom dojčení sa na 3. až 4. deň smolka mení na prechodnú stolicu – tá má zeleno-hnedú farbu a je redšia. Ako sa dojčenie rozbieha, stolica prechádza do žltej farby, má kašovitú až riedku tekutú formu. Počet stolíc medzi 4. až 6. týždňom býva zvyčajne 2 až 5 denne, no pri plnom dojčení môže byť bábätko aj 14 dní bez stolice.

g) Ako sa mám stravovať počas dojčenia?

Starostlivosť a dojčenie o bábätko zvyšujú nároky na výdaj energie matky. Konzumácia výživných jedál, ktoré zvyšujú energiu, môže pomôcť optimalizovať zdravie matky po pôrode. 

Strava matky by mala byť vyvážená a pestrá. Základ jedálnička by mali tvoriť obilniny, zemiaky, zelenina, strukoviny, ovocie, mlieko a mliečne výrobky, ako aj chudé mäso a ryby. Potraviny by sa mali vylúčiť len v prípade jasného dôvodu – preventívne vynechávanie konkrétnych potravín nie je potrebné. Dôležité je, aby matka spoznala, na ktoré potraviny môže bábätko reagovať – napríklad vyrážkami, redšou stolicou alebo bolesťou bruška. V takom prípade je vhodné danú potravinu na istý čas z jedálnička vyradiť a neskôr ju opäť zaradiť.

Počas dojčenia by matka mala:

• dbať na dobrú životosprávu,
• zabezpečiť si dostatok odpočinku a vyhnúť sa preťažovaniu,
• pravidelne sa hýbať na čerstvom vzduchu, primerane sa slniť a venovať sa miernej fyzickej námahe.

Obavy o produkciu mlieka

U dojčiacich matiek sú obavy o nedostatok výživného mlieka neopodstatnené. Treba si uvedomiť, že aj v minulosti, matky dokázali dojčiť svoje deti aj pri minimálnom príjme potravy, dokonca za podmienok hladu.

Nie je potrebné jesť „za dvoch“.

Produkcia mlieka závisí predovšetkým od frekvencie dojčenia a od vyprázdňovania prsníkov.